Prvý kostol, uvádzaný tiež ako „kostol na Vŕšku“ bol objavený pri budove súčasného domu smútku a postavený okolo roku 1332. Zaniknutý románsky kostol bol zasvätený sv. Petrovi a Pavlovi, neskôr len sv. Petrovi. Na základe súčasných poznatkov išlo podľa všetkého o orientovanú jednoloďovú stavbu s prístavbou (zrejme sakristiou) na severnej strane. V okolí stavby sa pravdepodobne nachádza pôvodný cintorín.
Svätyňa kostola bola dlhá 9,50 m a široká 4,75 m. Loď bola dlhá 14,25 m a široká 6,65 m, pričom strop bol z drevených trámov. Prieskum zachytil aj zachovanú barokovú kryptu postavenú z tehál s rozmermi 4,5 x 5,5 metra.
Lokalita pôvodného kostola sv. Petra, bola v roku 2015 vyhlásená za Národnú kultúrnu pamiatku.
Kostol podľa písomných prameňov zbúrali v roku 1780-1783 a nahradili ho súčasným chrámom v centre obce, ktorý vysvätili v roku 1788.
Terajší kostol je zavätený Povýšeniu svätého Kríža a vybudovaný je v barokovo-klasicistickom slohu.
Jednoloďový pozdĺžny priestor s oválnym ukončením presbytéria, pristavanou sakristiou a do západnej fasády vstavanou vežou. Loď je zaklenutá pruskými klenbami s medziklenbovými pásmi na vstavaných pilieroch. Presbytérium oválny uzáver. Veža tvoriaca na priečelí rizalit je horizontálne členená rímsami na dve poschodia a zakrytá cibuľovitou laternovou strechou, ktorá dosadá na podstrešnú terčíkovú rímsu. Fasády sú členené lizénovými rámami.
Hlavný oltár a dva bočné oltáre sú novoklasicistické z roku 1895. Autorom oltárov je Jozef Seilnacht z Hlohovca. Neskororokoková kazateľnica pochádza z konca 18. storočia. Pôvodné obrazy Krížovej cesty z 18.st., boli nahradené v roku 1974 Krížovou cestou z lipového dreva, od rezbára Štefana Baču.
Prvá písomne doložená správa o farnosti Dvorníky je z roku 1332.
V rámci cirkevnej organizácie farnosť Dvorníky patrila do ostrihomského arcibiskupstva, potom do Apoštolskej administratúry trnavskej a od zriadenia Slovenskej cirkevnej provincie do arcibiskupstva trnavského.
Zdroj:
http://www.pamiatky.sk/sk/page/aktuality-kpu-trnava
1. Bialeková, Darina. Pramene k dejinám osídlenia Slovenska z konca 5. až z 13. storočia. Nitra : Archeologický ústav SAV , 1989.
2. Krútekova, Janka. Dejiny farnosti Dvorníky od roku 1332. Dvorníky : Samizdat, 2008. 978-80-969926-2-1.
3. Némethy, Ludovicus. Series parochiarum et parochorum. Strigonii : Gustavi Buzárovits, 1894. s.293
Farský administrátor: kňaz, ktorému sa z nejakého dôvodu zveruje vakantná farnosť (lat. sede vacante = uprázdnený stolec, voľný úrad, neobsadená fara v dôsledku úmrtia, odvolania alebo preloženia farára) a je potom viazaný rovnakými povinnosťami a právami ako farár.
Farár (gr. párochos - udeľujúci; lat. parochus): vlastný pastier farnosti, ktorá je zverená do jeho starostlivosti. Vykonáva v nej pastoračnú starostlivosť o zverené spoločenstvo pod autoritou diecézneho biskupa. V spojení s biskupom vykonáva učiacu, posväcujúcu a riadiacu úlohu v spolupráci s ostatnými kňazmi a diakonmi a pomocou kresťanských laikov. Na to, aby bol platne ustanovený kňaz za farára, vyžaduje sa, aby bol vysväteným kňazom a spĺňal aj iné závažné kritériá. Funkcie, ktoré sú zverené zvlášť farárovi, sú tieto:
1. vysluhovanie krstu
2. vysluhovanie sviatosti birmovania tým, ktorí sa nachádzajú v nebezpečenstve smrti
3. vysluhovanie viatika, ako aj pomazania chorých a udeľovanie apoštolského požehnania
4. vysluhovanie uzatvárania manželstiev a požehnanie sobáša
5. pochovávanie
6. vedenie procesií mimo kostola, ako aj slávnostné požehnanie mimo kostola
7. požehnanie krstného prameňa vo veľkonočnom čase
8. slávenie Eucharistie v nedeľu a v prikázané sviatky.
Farár vo funkcii pastiera má poznať zverených veriacich, navštevovať ich, sociálne s nimi cítiť, posilňovať ich, najmä sviatosťami. Má spolupracovať so svojím biskupom a s kňazmi.
Správca farnosti: iný kňaz prechodne určený biskupom pre farnosť v prípade uprázdnenia. Fara sa vakantnou stáva smrťou farára alebo z nejakého dôvodu (odvolanie, preloženie, chorobu, nespôsobilosť, uväznenie a pod.). Biskup následne riadne určí farského administrátora, ktorý má rovnaké povinnosti a práva ako farár.
(Kán. 519 CIC)
(rok vo farebnom rámčeku označuje, že daný kňaz zomrel vo farnosti Dvorníky)
Boh je večný a prichádza k ľuďom cez lásku.
Bolo to práve náboženstvo, čo kedysi dopomohlo ľudstvu k pokroku vo všetkých oblastiach. Jedine Katolícka cirkev sa ozvala proti Hitlerovi a jeho útokom na ľudskú slobodu. Do tej doby Cirkev nikdy neupútala moju pozornosť. Ale dnes jej prejavujem svoj veľký obdiv a oddanosť. Jedine ona mala odvahu bojovať za duchovnú a mravnú slobodu ľudstva.
Neexistujú veľké skutky. Len malé skutky konané veľkou láskou.
Aby sme mohli z lásky umrieť, musíme z lásky žiť.
Len život, ktorý žijeme pre ostatných, stojí za to.
Autor má byť vo svojom diele ako Boh vo vesmíre: všadeprítomný a pritom neviditeľný.
Smrť je iba ďalšia cesta, ktorou musíme ísť. (Gandalf, Návrat kráľa)
Duše, ktorá je zjednotená s Bohom, sa diabol bojí ako samého Boha!
Daj každému dňu šancu, aby sa stal najkrajším dňom Tvojho života.